Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verlebe
du
verlebest
er/sie/es
verlebe
wir
verleben
ihr
verlebet
sie/Sie
verleben
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verlebt
du
habest verlebt
er/sie/es
habe verlebt
wir
haben verlebt
ihr
habet verlebt
sie/Sie
haben verlebt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verleben
du
werdest verleben
er/sie/es
werde verleben
wir
werden verleben
ihr
werdet verleben
sie/Sie
werden verleben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verlebt haben
du
werdest verlebt haben
er/sie/es
werde verlebt haben
wir
werden verlebt haben
ihr
werdet verlebt haben
sie/Sie
werden verlebt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verlebte
du
verlebtest
er/sie/es
verlebte
wir
verlebten
ihr
verlebtet
sie/Sie
verlebten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verlebt
du
hättest verlebt
er/sie/es
hätte verlebt
wir
hätten verlebt
ihr
hättet verlebt
sie/Sie
hätten verlebt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verleben
du
würdest verleben
er/sie/es
würde verleben
wir
würden verleben
ihr
würdet verleben
sie/Sie
würden verleben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verlebt haben
du
würdest verlebt haben
er/sie/es
würde verlebt haben
wir
würden verlebt haben
ihr
würdet verlebt haben
sie/Sie
würden verlebt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verleben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
