Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verweile
du
verweilest
er/sie/es
verweile
wir
verweilen
ihr
verweilet
sie/Sie
verweilen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verweilt
du
habest verweilt
er/sie/es
habe verweilt
wir
haben verweilt
ihr
habet verweilt
sie/Sie
haben verweilt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verweilen
du
werdest verweilen
er/sie/es
werde verweilen
wir
werden verweilen
ihr
werdet verweilen
sie/Sie
werden verweilen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verweilt haben
du
werdest verweilt haben
er/sie/es
werde verweilt haben
wir
werden verweilt haben
ihr
werdet verweilt haben
sie/Sie
werden verweilt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verweilte
du
verweiltest
er/sie/es
verweilte
wir
verweilten
ihr
verweiltet
sie/Sie
verweilten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verweilt
du
hättest verweilt
er/sie/es
hätte verweilt
wir
hätten verweilt
ihr
hättet verweilt
sie/Sie
hätten verweilt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verweilen
du
würdest verweilen
er/sie/es
würde verweilen
wir
würden verweilen
ihr
würdet verweilen
sie/Sie
würden verweilen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verweilt haben
du
würdest verweilt haben
er/sie/es
würde verweilt haben
wir
würden verweilt haben
ihr
würdet verweilt haben
sie/Sie
würden verweilt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verweilen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.