Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
weiche
du
weichest
er/sie/es
weiche
wir
weichen
ihr
weichet
sie/Sie
weichen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gewichen
du
habest gewichen
er/sie/es
habe gewichen
wir
haben gewichen
ihr
habet gewichen
sie/Sie
haben gewichen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde weichen
du
werdest weichen
er/sie/es
werde weichen
wir
werden weichen
ihr
werdet weichen
sie/Sie
werden weichen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gewichen haben
du
werdest gewichen haben
er/sie/es
werde gewichen haben
wir
werden gewichen haben
ihr
werdet gewichen haben
sie/Sie
werden gewichen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
wiche
du
wichest
er/sie/es
wiche
wir
wichen
ihr
wichet
sie/Sie
wichen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gewichen
du
hättest gewichen
er/sie/es
hätte gewichen
wir
hätten gewichen
ihr
hättet gewichen
sie/Sie
hätten gewichen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde weichen
du
würdest weichen
er/sie/es
würde weichen
wir
würden weichen
ihr
würdet weichen
sie/Sie
würden weichen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gewichen haben
du
würdest gewichen haben
er/sie/es
würde gewichen haben
wir
würden gewichen haben
ihr
würdet gewichen haben
sie/Sie
würden gewichen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [weichen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
