Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
weise
du
weisest
er/sie/es
weise
wir
weisen
ihr
weiset
sie/Sie
weisen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gewiesen
du
habest gewiesen
er/sie/es
habe gewiesen
wir
haben gewiesen
ihr
habet gewiesen
sie/Sie
haben gewiesen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde weisen
du
werdest weisen
er/sie/es
werde weisen
wir
werden weisen
ihr
werdet weisen
sie/Sie
werden weisen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gewiesen haben
du
werdest gewiesen haben
er/sie/es
werde gewiesen haben
wir
werden gewiesen haben
ihr
werdet gewiesen haben
sie/Sie
werden gewiesen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
wiese
du
wiesest
er/sie/es
wiese
wir
wiesen
ihr
wieset
sie/Sie
wiesen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gewiesen
du
hättest gewiesen
er/sie/es
hätte gewiesen
wir
hätten gewiesen
ihr
hättet gewiesen
sie/Sie
hätten gewiesen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde weisen
du
würdest weisen
er/sie/es
würde weisen
wir
würden weisen
ihr
würdet weisen
sie/Sie
würden weisen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gewiesen haben
du
würdest gewiesen haben
er/sie/es
würde gewiesen haben
wir
würden gewiesen haben
ihr
würdet gewiesen haben
sie/Sie
würden gewiesen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [weisen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
