Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
werte
du
wertest
er/sie/es
werte
wir
werten
ihr
wertet
sie/Sie
werten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gewertet
du
habest gewertet
er/sie/es
habe gewertet
wir
haben gewertet
ihr
habet gewertet
sie/Sie
haben gewertet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde werten
du
werdest werten
er/sie/es
werde werten
wir
werden werten
ihr
werdet werten
sie/Sie
werden werten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gewertet haben
du
werdest gewertet haben
er/sie/es
werde gewertet haben
wir
werden gewertet haben
ihr
werdet gewertet haben
sie/Sie
werden gewertet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
wertete
du
wertetest
er/sie/es
wertete
wir
werteten
ihr
wertetet
sie/Sie
werteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gewertet
du
hättest gewertet
er/sie/es
hätte gewertet
wir
hätten gewertet
ihr
hättet gewertet
sie/Sie
hätten gewertet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde werten
du
würdest werten
er/sie/es
würde werten
wir
würden werten
ihr
würdet werten
sie/Sie
würden werten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gewertet haben
du
würdest gewertet haben
er/sie/es
würde gewertet haben
wir
würden gewertet haben
ihr
würdet gewertet haben
sie/Sie
würden gewertet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [werten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
