Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
zerlege
du
zerlegest
er/sie/es
zerlege
wir
zerlegen
ihr
zerleget
sie/Sie
zerlegen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe zerlegt
du
habest zerlegt
er/sie/es
habe zerlegt
wir
haben zerlegt
ihr
habet zerlegt
sie/Sie
haben zerlegt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde zerlegen
du
werdest zerlegen
er/sie/es
werde zerlegen
wir
werden zerlegen
ihr
werdet zerlegen
sie/Sie
werden zerlegen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde zerlegt haben
du
werdest zerlegt haben
er/sie/es
werde zerlegt haben
wir
werden zerlegt haben
ihr
werdet zerlegt haben
sie/Sie
werden zerlegt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
zerlegte
du
zerlegtest
er/sie/es
zerlegte
wir
zerlegten
ihr
zerlegtet
sie/Sie
zerlegten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte zerlegt
du
hättest zerlegt
er/sie/es
hätte zerlegt
wir
hätten zerlegt
ihr
hättet zerlegt
sie/Sie
hätten zerlegt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde zerlegen
du
würdest zerlegen
er/sie/es
würde zerlegen
wir
würden zerlegen
ihr
würdet zerlegen
sie/Sie
würden zerlegen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde zerlegt haben
du
würdest zerlegt haben
er/sie/es
würde zerlegt haben
wir
würden zerlegt haben
ihr
würdet zerlegt haben
sie/Sie
würden zerlegt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [zerlegen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.