Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
zeuge
du
zeugest
er/sie/es
zeuge
wir
zeugen
ihr
zeuget
sie/Sie
zeugen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gezeugt
du
habest gezeugt
er/sie/es
habe gezeugt
wir
haben gezeugt
ihr
habet gezeugt
sie/Sie
haben gezeugt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde zeugen
du
werdest zeugen
er/sie/es
werde zeugen
wir
werden zeugen
ihr
werdet zeugen
sie/Sie
werden zeugen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gezeugt haben
du
werdest gezeugt haben
er/sie/es
werde gezeugt haben
wir
werden gezeugt haben
ihr
werdet gezeugt haben
sie/Sie
werden gezeugt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
zeugte
du
zeugtest
er/sie/es
zeugte
wir
zeugten
ihr
zeugtet
sie/Sie
zeugten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gezeugt
du
hättest gezeugt
er/sie/es
hätte gezeugt
wir
hätten gezeugt
ihr
hättet gezeugt
sie/Sie
hätten gezeugt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde zeugen
du
würdest zeugen
er/sie/es
würde zeugen
wir
würden zeugen
ihr
würdet zeugen
sie/Sie
würden zeugen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gezeugt haben
du
würdest gezeugt haben
er/sie/es
würde gezeugt haben
wir
würden gezeugt haben
ihr
würdet gezeugt haben
sie/Sie
würden gezeugt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [zeugen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
