Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
zimmere
du
zimmerst
er/sie/es
zimmere
wir
zimmern
ihr
zimmert
sie/Sie
zimmern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gezimmert
du
habest gezimmert
er/sie/es
habe gezimmert
wir
haben gezimmert
ihr
habet gezimmert
sie/Sie
haben gezimmert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde zimmern
du
werdest zimmern
er/sie/es
werde zimmern
wir
werden zimmern
ihr
werdet zimmern
sie/Sie
werden zimmern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gezimmert haben
du
werdest gezimmert haben
er/sie/es
werde gezimmert haben
wir
werden gezimmert haben
ihr
werdet gezimmert haben
sie/Sie
werden gezimmert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
zimmerte
du
zimmertest
er/sie/es
zimmerte
wir
zimmerten
ihr
zimmertet
sie/Sie
zimmerten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gezimmert
du
hättest gezimmert
er/sie/es
hätte gezimmert
wir
hätten gezimmert
ihr
hättet gezimmert
sie/Sie
hätten gezimmert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde zimmern
du
würdest zimmern
er/sie/es
würde zimmern
wir
würden zimmern
ihr
würdet zimmern
sie/Sie
würden zimmern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gezimmert haben
du
würdest gezimmert haben
er/sie/es
würde gezimmert haben
wir
würden gezimmert haben
ihr
würdet gezimmert haben
sie/Sie
würden gezimmert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [zimmern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
