Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
beende
du
beendest
er/sie/es
beende
wir
beenden
ihr
beendet
sie/Sie
beenden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe beendet
du
habest beendet
er/sie/es
habe beendet
wir
haben beendet
ihr
habet beendet
sie/Sie
haben beendet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beenden
du
werdest beenden
er/sie/es
werde beenden
wir
werden beenden
ihr
werdet beenden
sie/Sie
werden beenden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beendet haben
du
werdest beendet haben
er/sie/es
werde beendet haben
wir
werden beendet haben
ihr
werdet beendet haben
sie/Sie
werden beendet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beendete
du
beendetest
er/sie/es
beendete
wir
beendeten
ihr
beendetet
sie/Sie
beendeten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte beendet
du
hättest beendet
er/sie/es
hätte beendet
wir
hätten beendet
ihr
hättet beendet
sie/Sie
hätten beendet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beenden
du
würdest beenden
er/sie/es
würde beenden
wir
würden beenden
ihr
würdet beenden
sie/Sie
würden beenden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beendet haben
du
würdest beendet haben
er/sie/es
würde beendet haben
wir
würden beendet haben
ihr
würdet beendet haben
sie/Sie
würden beendet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beenden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
