Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
beleidige
du
beleidigest
er/sie/es
beleidige
wir
beleidigen
ihr
beleidiget
sie/Sie
beleidigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe beleidigt
du
habest beleidigt
er/sie/es
habe beleidigt
wir
haben beleidigt
ihr
habet beleidigt
sie/Sie
haben beleidigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beleidigen
du
werdest beleidigen
er/sie/es
werde beleidigen
wir
werden beleidigen
ihr
werdet beleidigen
sie/Sie
werden beleidigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beleidigt haben
du
werdest beleidigt haben
er/sie/es
werde beleidigt haben
wir
werden beleidigt haben
ihr
werdet beleidigt haben
sie/Sie
werden beleidigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beleidigte
du
beleidigtest
er/sie/es
beleidigte
wir
beleidigten
ihr
beleidigtet
sie/Sie
beleidigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte beleidigt
du
hättest beleidigt
er/sie/es
hätte beleidigt
wir
hätten beleidigt
ihr
hättet beleidigt
sie/Sie
hätten beleidigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beleidigen
du
würdest beleidigen
er/sie/es
würde beleidigen
wir
würden beleidigen
ihr
würdet beleidigen
sie/Sie
würden beleidigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beleidigt haben
du
würdest beleidigt haben
er/sie/es
würde beleidigt haben
wir
würden beleidigt haben
ihr
würdet beleidigt haben
sie/Sie
würden beleidigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beleidigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
