Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bemühe
du
bemühest
er/sie/es
bemühe
wir
bemühen
ihr
bemühet
sie/Sie
bemühen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bemüht
du
habest bemüht
er/sie/es
habe bemüht
wir
haben bemüht
ihr
habet bemüht
sie/Sie
haben bemüht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bemühen
du
werdest bemühen
er/sie/es
werde bemühen
wir
werden bemühen
ihr
werdet bemühen
sie/Sie
werden bemühen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bemüht haben
du
werdest bemüht haben
er/sie/es
werde bemüht haben
wir
werden bemüht haben
ihr
werdet bemüht haben
sie/Sie
werden bemüht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bemühte
du
bemühtest
er/sie/es
bemühte
wir
bemühten
ihr
bemühtet
sie/Sie
bemühten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bemüht
du
hättest bemüht
er/sie/es
hätte bemüht
wir
hätten bemüht
ihr
hättet bemüht
sie/Sie
hätten bemüht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bemühen
du
würdest bemühen
er/sie/es
würde bemühen
wir
würden bemühen
ihr
würdet bemühen
sie/Sie
würden bemühen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bemüht haben
du
würdest bemüht haben
er/sie/es
würde bemüht haben
wir
würden bemüht haben
ihr
würdet bemüht haben
sie/Sie
würden bemüht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bemühen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.