Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
benötige
du
benötigest
er/sie/es
benötige
wir
benötigen
ihr
benötiget
sie/Sie
benötigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe benötigt
du
habest benötigt
er/sie/es
habe benötigt
wir
haben benötigt
ihr
habet benötigt
sie/Sie
haben benötigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde benötigen
du
werdest benötigen
er/sie/es
werde benötigen
wir
werden benötigen
ihr
werdet benötigen
sie/Sie
werden benötigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde benötigt haben
du
werdest benötigt haben
er/sie/es
werde benötigt haben
wir
werden benötigt haben
ihr
werdet benötigt haben
sie/Sie
werden benötigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
benötigte
du
benötigtest
er/sie/es
benötigte
wir
benötigten
ihr
benötigtet
sie/Sie
benötigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte benötigt
du
hättest benötigt
er/sie/es
hätte benötigt
wir
hätten benötigt
ihr
hättet benötigt
sie/Sie
hätten benötigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde benötigen
du
würdest benötigen
er/sie/es
würde benötigen
wir
würden benötigen
ihr
würdet benötigen
sie/Sie
würden benötigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde benötigt haben
du
würdest benötigt haben
er/sie/es
würde benötigt haben
wir
würden benötigt haben
ihr
würdet benötigt haben
sie/Sie
würden benötigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [benötigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.