Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bewache
du
bewachest
er/sie/es
bewache
wir
bewachen
ihr
bewachet
sie/Sie
bewachen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bewacht
du
habest bewacht
er/sie/es
habe bewacht
wir
haben bewacht
ihr
habet bewacht
sie/Sie
haben bewacht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bewachen
du
werdest bewachen
er/sie/es
werde bewachen
wir
werden bewachen
ihr
werdet bewachen
sie/Sie
werden bewachen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bewacht haben
du
werdest bewacht haben
er/sie/es
werde bewacht haben
wir
werden bewacht haben
ihr
werdet bewacht haben
sie/Sie
werden bewacht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bewachte
du
bewachtest
er/sie/es
bewachte
wir
bewachten
ihr
bewachtet
sie/Sie
bewachten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bewacht
du
hättest bewacht
er/sie/es
hätte bewacht
wir
hätten bewacht
ihr
hättet bewacht
sie/Sie
hätten bewacht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bewachen
du
würdest bewachen
er/sie/es
würde bewachen
wir
würden bewachen
ihr
würdet bewachen
sie/Sie
würden bewachen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bewacht haben
du
würdest bewacht haben
er/sie/es
würde bewacht haben
wir
würden bewacht haben
ihr
würdet bewacht haben
sie/Sie
würden bewacht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bewachen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
