Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erspare
du
ersparest
er/sie/es
erspare
wir
ersparen
ihr
ersparet
sie/Sie
ersparen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erspart
du
habest erspart
er/sie/es
habe erspart
wir
haben erspart
ihr
habet erspart
sie/Sie
haben erspart
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ersparen
du
werdest ersparen
er/sie/es
werde ersparen
wir
werden ersparen
ihr
werdet ersparen
sie/Sie
werden ersparen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erspart haben
du
werdest erspart haben
er/sie/es
werde erspart haben
wir
werden erspart haben
ihr
werdet erspart haben
sie/Sie
werden erspart haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ersparte
du
erspartest
er/sie/es
ersparte
wir
ersparten
ihr
erspartet
sie/Sie
ersparten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erspart
du
hättest erspart
er/sie/es
hätte erspart
wir
hätten erspart
ihr
hättet erspart
sie/Sie
hätten erspart
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ersparen
du
würdest ersparen
er/sie/es
würde ersparen
wir
würden ersparen
ihr
würdet ersparen
sie/Sie
würden ersparen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erspart haben
du
würdest erspart haben
er/sie/es
würde erspart haben
wir
würden erspart haben
ihr
würdet erspart haben
sie/Sie
würden erspart haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [ersparen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
