Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erwische
du
erwischest
er/sie/es
erwische
wir
erwischen
ihr
erwischet
sie/Sie
erwischen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erwischt
du
habest erwischt
er/sie/es
habe erwischt
wir
haben erwischt
ihr
habet erwischt
sie/Sie
haben erwischt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erwischen
du
werdest erwischen
er/sie/es
werde erwischen
wir
werden erwischen
ihr
werdet erwischen
sie/Sie
werden erwischen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erwischt haben
du
werdest erwischt haben
er/sie/es
werde erwischt haben
wir
werden erwischt haben
ihr
werdet erwischt haben
sie/Sie
werden erwischt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erwischte
du
erwischtest
er/sie/es
erwischte
wir
erwischten
ihr
erwischtet
sie/Sie
erwischten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erwischt
du
hättest erwischt
er/sie/es
hätte erwischt
wir
hätten erwischt
ihr
hättet erwischt
sie/Sie
hätten erwischt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erwischen
du
würdest erwischen
er/sie/es
würde erwischen
wir
würden erwischen
ihr
würdet erwischen
sie/Sie
würden erwischen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erwischt haben
du
würdest erwischt haben
er/sie/es
würde erwischt haben
wir
würden erwischt haben
ihr
würdet erwischt haben
sie/Sie
würden erwischt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erwischen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
