Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
etabliere
du
etablierest
er/sie/es
etabliere
wir
etablieren
ihr
etablieret
sie/Sie
etablieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe etabliert
du
habest etabliert
er/sie/es
habe etabliert
wir
haben etabliert
ihr
habet etabliert
sie/Sie
haben etabliert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde etablieren
du
werdest etablieren
er/sie/es
werde etablieren
wir
werden etablieren
ihr
werdet etablieren
sie/Sie
werden etablieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde etabliert haben
du
werdest etabliert haben
er/sie/es
werde etabliert haben
wir
werden etabliert haben
ihr
werdet etabliert haben
sie/Sie
werden etabliert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
etablierte
du
etabliertest
er/sie/es
etablierte
wir
etablierten
ihr
etabliertet
sie/Sie
etablierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte etabliert
du
hättest etabliert
er/sie/es
hätte etabliert
wir
hätten etabliert
ihr
hättet etabliert
sie/Sie
hätten etabliert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde etablieren
du
würdest etablieren
er/sie/es
würde etablieren
wir
würden etablieren
ihr
würdet etablieren
sie/Sie
würden etablieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde etabliert haben
du
würdest etabliert haben
er/sie/es
würde etabliert haben
wir
würden etabliert haben
ihr
würdet etabliert haben
sie/Sie
würden etabliert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [etablieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
