Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
färbe
du
färbest
er/sie/es
färbe
wir
färben
ihr
färbet
sie/Sie
färben
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefärbt
du
habest gefärbt
er/sie/es
habe gefärbt
wir
haben gefärbt
ihr
habet gefärbt
sie/Sie
haben gefärbt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde färben
du
werdest färben
er/sie/es
werde färben
wir
werden färben
ihr
werdet färben
sie/Sie
werden färben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefärbt haben
du
werdest gefärbt haben
er/sie/es
werde gefärbt haben
wir
werden gefärbt haben
ihr
werdet gefärbt haben
sie/Sie
werden gefärbt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
färbte
du
färbtest
er/sie/es
färbte
wir
färbten
ihr
färbtet
sie/Sie
färbten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefärbt
du
hättest gefärbt
er/sie/es
hätte gefärbt
wir
hätten gefärbt
ihr
hättet gefärbt
sie/Sie
hätten gefärbt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde färben
du
würdest färben
er/sie/es
würde färben
wir
würden färben
ihr
würdet färben
sie/Sie
würden färben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefärbt haben
du
würdest gefärbt haben
er/sie/es
würde gefärbt haben
wir
würden gefärbt haben
ihr
würdet gefärbt haben
sie/Sie
würden gefärbt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [färben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
