Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gieße
du
gießest
er/sie/es
gieße
wir
gießen
ihr
gießet
sie/Sie
gießen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gegossen
du
habest gegossen
er/sie/es
habe gegossen
wir
haben gegossen
ihr
habet gegossen
sie/Sie
haben gegossen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde gießen
du
werdest gießen
er/sie/es
werde gießen
wir
werden gießen
ihr
werdet gießen
sie/Sie
werden gießen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gegossen haben
du
werdest gegossen haben
er/sie/es
werde gegossen haben
wir
werden gegossen haben
ihr
werdet gegossen haben
sie/Sie
werden gegossen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
gösse
du
gössest
er/sie/es
gösse
wir
gössen
ihr
gösset
sie/Sie
gössen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gegossen
du
hättest gegossen
er/sie/es
hätte gegossen
wir
hätten gegossen
ihr
hättet gegossen
sie/Sie
hätten gegossen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde gießen
du
würdest gießen
er/sie/es
würde gießen
wir
würden gießen
ihr
würdet gießen
sie/Sie
würden gießen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gegossen haben
du
würdest gegossen haben
er/sie/es
würde gegossen haben
wir
würden gegossen haben
ihr
würdet gegossen haben
sie/Sie
würden gegossen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [gießen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
