Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gruppiere
du
gruppierest
er/sie/es
gruppiere
wir
gruppieren
ihr
gruppieret
sie/Sie
gruppieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gruppiert
du
habest gruppiert
er/sie/es
habe gruppiert
wir
haben gruppiert
ihr
habet gruppiert
sie/Sie
haben gruppiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde gruppieren
du
werdest gruppieren
er/sie/es
werde gruppieren
wir
werden gruppieren
ihr
werdet gruppieren
sie/Sie
werden gruppieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gruppiert haben
du
werdest gruppiert haben
er/sie/es
werde gruppiert haben
wir
werden gruppiert haben
ihr
werdet gruppiert haben
sie/Sie
werden gruppiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
gruppierte
du
gruppiertest
er/sie/es
gruppierte
wir
gruppierten
ihr
gruppiertet
sie/Sie
gruppierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gruppiert
du
hättest gruppiert
er/sie/es
hätte gruppiert
wir
hätten gruppiert
ihr
hättet gruppiert
sie/Sie
hätten gruppiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde gruppieren
du
würdest gruppieren
er/sie/es
würde gruppieren
wir
würden gruppieren
ihr
würdet gruppieren
sie/Sie
würden gruppieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gruppiert haben
du
würdest gruppiert haben
er/sie/es
würde gruppiert haben
wir
würden gruppiert haben
ihr
würdet gruppiert haben
sie/Sie
würden gruppiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [gruppieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
