Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
halte
du
haltest
er/sie/es
halte
wir
halten
ihr
haltet
sie/Sie
halten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gehalten
du
habest gehalten
er/sie/es
habe gehalten
wir
haben gehalten
ihr
habet gehalten
sie/Sie
haben gehalten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde halten
du
werdest halten
er/sie/es
werde halten
wir
werden halten
ihr
werdet halten
sie/Sie
werden halten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gehalten haben
du
werdest gehalten haben
er/sie/es
werde gehalten haben
wir
werden gehalten haben
ihr
werdet gehalten haben
sie/Sie
werden gehalten haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
hielte
du
hieltest
er/sie/es
hielte
wir
hielten
ihr
hieltet
sie/Sie
hielten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gehalten
du
hättest gehalten
er/sie/es
hätte gehalten
wir
hätten gehalten
ihr
hättet gehalten
sie/Sie
hätten gehalten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde halten
du
würdest halten
er/sie/es
würde halten
wir
würden halten
ihr
würdet halten
sie/Sie
würden halten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gehalten haben
du
würdest gehalten haben
er/sie/es
würde gehalten haben
wir
würden gehalten haben
ihr
würdet gehalten haben
sie/Sie
würden gehalten haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [halten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
