Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
helfe
du
helfest
er/sie/es
helfe
wir
helfen
ihr
helfet
sie/Sie
helfen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geholfen
du
habest geholfen
er/sie/es
habe geholfen
wir
haben geholfen
ihr
habet geholfen
sie/Sie
haben geholfen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde helfen
du
werdest helfen
er/sie/es
werde helfen
wir
werden helfen
ihr
werdet helfen
sie/Sie
werden helfen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geholfen haben
du
werdest geholfen haben
er/sie/es
werde geholfen haben
wir
werden geholfen haben
ihr
werdet geholfen haben
sie/Sie
werden geholfen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
hülfe; hälfe
du
hülfest; hülfst; hälfest; hälfst
er/sie/es
hülfe; hälfe
wir
hülfen; hälfen
ihr
hülfet; hülfet; hälfet; hälft
sie/Sie
hülfen; hälfen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geholfen
du
hättest geholfen
er/sie/es
hätte geholfen
wir
hätten geholfen
ihr
hättet geholfen
sie/Sie
hätten geholfen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde helfen
du
würdest helfen
er/sie/es
würde helfen
wir
würden helfen
ihr
würdet helfen
sie/Sie
würden helfen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geholfen haben
du
würdest geholfen haben
er/sie/es
würde geholfen haben
wir
würden geholfen haben
ihr
würdet geholfen haben
sie/Sie
würden geholfen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [helfen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
