Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
kapsle; kapsele
du
kapselst
er/sie/es
kapsle; kapsele
wir
kapseln
ihr
kapselt
sie/Sie
kapseln
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gekapselt
du
habest gekapselt
er/sie/es
habe gekapselt
wir
haben gekapselt
ihr
habet gekapselt
sie/Sie
haben gekapselt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde kapseln
du
werdest kapseln
er/sie/es
werde kapseln
wir
werden kapseln
ihr
werdet kapseln
sie/Sie
werden kapseln
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gekapselt haben
du
werdest gekapselt haben
er/sie/es
werde gekapselt haben
wir
werden gekapselt haben
ihr
werdet gekapselt haben
sie/Sie
werden gekapselt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kapselte
du
kapseltest
er/sie/es
kapselte
wir
kapselten
ihr
kapseltet
sie/Sie
kapselten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gekapselt
du
hättest gekapselt
er/sie/es
hätte gekapselt
wir
hätten gekapselt
ihr
hättet gekapselt
sie/Sie
hätten gekapselt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde kapseln
du
würdest kapseln
er/sie/es
würde kapseln
wir
würden kapseln
ihr
würdet kapseln
sie/Sie
würden kapseln
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gekapselt haben
du
würdest gekapselt haben
er/sie/es
würde gekapselt haben
wir
würden gekapselt haben
ihr
würdet gekapselt haben
sie/Sie
würden gekapselt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [kapseln]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
