Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
rette
du
rettest
er/sie/es
rette
wir
retten
ihr
rettet
sie/Sie
retten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gerettet
du
habest gerettet
er/sie/es
habe gerettet
wir
haben gerettet
ihr
habet gerettet
sie/Sie
haben gerettet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde retten
du
werdest retten
er/sie/es
werde retten
wir
werden retten
ihr
werdet retten
sie/Sie
werden retten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gerettet haben
du
werdest gerettet haben
er/sie/es
werde gerettet haben
wir
werden gerettet haben
ihr
werdet gerettet haben
sie/Sie
werden gerettet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
rettete
du
rettetest
er/sie/es
rettete
wir
retteten
ihr
rettetet
sie/Sie
retteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gerettet
du
hättest gerettet
er/sie/es
hätte gerettet
wir
hätten gerettet
ihr
hättet gerettet
sie/Sie
hätten gerettet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde retten
du
würdest retten
er/sie/es
würde retten
wir
würden retten
ihr
würdet retten
sie/Sie
würden retten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gerettet haben
du
würdest gerettet haben
er/sie/es
würde gerettet haben
wir
würden gerettet haben
ihr
würdet gerettet haben
sie/Sie
würden gerettet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [retten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
