Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schone
du
schonest
er/sie/es
schone
wir
schonen
ihr
schonet
sie/Sie
schonen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschont
du
habest geschont
er/sie/es
habe geschont
wir
haben geschont
ihr
habet geschont
sie/Sie
haben geschont
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schonen
du
werdest schonen
er/sie/es
werde schonen
wir
werden schonen
ihr
werdet schonen
sie/Sie
werden schonen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschont haben
du
werdest geschont haben
er/sie/es
werde geschont haben
wir
werden geschont haben
ihr
werdet geschont haben
sie/Sie
werden geschont haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schonte
du
schontest
er/sie/es
schonte
wir
schonten
ihr
schontet
sie/Sie
schonten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschont
du
hättest geschont
er/sie/es
hätte geschont
wir
hätten geschont
ihr
hättet geschont
sie/Sie
hätten geschont
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schonen
du
würdest schonen
er/sie/es
würde schonen
wir
würden schonen
ihr
würdet schonen
sie/Sie
würden schonen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschont haben
du
würdest geschont haben
er/sie/es
würde geschont haben
wir
würden geschont haben
ihr
würdet geschont haben
sie/Sie
würden geschont haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [schönen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
