Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
singe
du
singest
er/sie/es
singe
wir
singen
ihr
singet
sie/Sie
singen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gesungen
du
habest gesungen
er/sie/es
habe gesungen
wir
haben gesungen
ihr
habet gesungen
sie/Sie
haben gesungen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde singen
du
werdest singen
er/sie/es
werde singen
wir
werden singen
ihr
werdet singen
sie/Sie
werden singen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesungen haben
du
werdest gesungen haben
er/sie/es
werde gesungen haben
wir
werden gesungen haben
ihr
werdet gesungen haben
sie/Sie
werden gesungen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
sänge
du
sängest; sängst
er/sie/es
sänge
wir
sängen
ihr
sänget; sängt
sie/Sie
sängen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gesungen
du
hättest gesungen
er/sie/es
hätte gesungen
wir
hätten gesungen
ihr
hättet gesungen
sie/Sie
hätten gesungen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde singen
du
würdest singen
er/sie/es
würde singen
wir
würden singen
ihr
würdet singen
sie/Sie
würden singen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesungen haben
du
würdest gesungen haben
er/sie/es
würde gesungen haben
wir
würden gesungen haben
ihr
würdet gesungen haben
sie/Sie
würden gesungen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [singen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
