Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
sinke
du
sinkest
er/sie/es
sinke
wir
sinken
ihr
sinket
sie/Sie
sinken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei gesunken
du
seiest gesunken; seist gesunken
er/sie/es
sei gesunken
wir
seien gesunken
ihr
seiet gesunken
sie/Sie
seien gesunken
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde sinken
du
werdest sinken
er/sie/es
werde sinken
wir
werden sinken
ihr
werdet sinken
sie/Sie
werden sinken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesunken sein
du
werdest gesunken sein
er/sie/es
werde gesunken sein
wir
werden gesunken sein
ihr
werdet gesunken sein
sie/Sie
werden gesunken sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
sänke
du
sänkest; sänkst
er/sie/es
sänke
wir
sänken
ihr
sänket; sänkt
sie/Sie
sänken
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre gesunken
du
wärest gesunken
er/sie/es
wäre gesunken
wir
wären gesunken
ihr
wäret gesunken
sie/Sie
wären gesunken
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde sinken
du
würdest sinken
er/sie/es
würde sinken
wir
würden sinken
ihr
würdet sinken
sie/Sie
würden sinken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesunken sein
du
würdest gesunken sein
er/sie/es
würde gesunken sein
wir
würden gesunken sein
ihr
würdet gesunken sein
sie/Sie
würden gesunken sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [sinken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
