Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
sprieße
du
sprießest
er/sie/es
sprieße
wir
sprießen
ihr
sprießet
sie/Sie
sprießen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei gesprossen
du
seiest gesprossen; seist gesprossen
er/sie/es
sei gesprossen
wir
seien gesprossen
ihr
seiet gesprossen
sie/Sie
seien gesprossen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde sprießen
du
werdest sprießen
er/sie/es
werde sprießen
wir
werden sprießen
ihr
werdet sprießen
sie/Sie
werden sprießen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesprossen sein
du
werdest gesprossen sein
er/sie/es
werde gesprossen sein
wir
werden gesprossen sein
ihr
werdet gesprossen sein
sie/Sie
werden gesprossen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
sprösse
du
sprössest
er/sie/es
sprösse
wir
sprössen
ihr
sprösset
sie/Sie
sprössen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre gesprossen
du
wärest gesprossen
er/sie/es
wäre gesprossen
wir
wären gesprossen
ihr
wäret gesprossen
sie/Sie
wären gesprossen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde sprießen
du
würdest sprießen
er/sie/es
würde sprießen
wir
würden sprießen
ihr
würdet sprießen
sie/Sie
würden sprießen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesprossen sein
du
würdest gesprossen sein
er/sie/es
würde gesprossen sein
wir
würden gesprossen sein
ihr
würdet gesprossen sein
sie/Sie
würden gesprossen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [sprießen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
