Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
steige
du
steigest
er/sie/es
steige
wir
steigen
ihr
steiget
sie/Sie
steigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei gestiegen
du
seiest gestiegen; seist gestiegen
er/sie/es
sei gestiegen
wir
seien gestiegen
ihr
seiet gestiegen
sie/Sie
seien gestiegen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde steigen
du
werdest steigen
er/sie/es
werde steigen
wir
werden steigen
ihr
werdet steigen
sie/Sie
werden steigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestiegen sein
du
werdest gestiegen sein
er/sie/es
werde gestiegen sein
wir
werden gestiegen sein
ihr
werdet gestiegen sein
sie/Sie
werden gestiegen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
stiege
du
stiegest
er/sie/es
stiege
wir
stiegen
ihr
stieget
sie/Sie
stiegen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre gestiegen
du
wärest gestiegen
er/sie/es
wäre gestiegen
wir
wären gestiegen
ihr
wäret gestiegen
sie/Sie
wären gestiegen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde steigen
du
würdest steigen
er/sie/es
würde steigen
wir
würden steigen
ihr
würdet steigen
sie/Sie
würden steigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestiegen sein
du
würdest gestiegen sein
er/sie/es
würde gestiegen sein
wir
würden gestiegen sein
ihr
würdet gestiegen sein
sie/Sie
würden gestiegen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [steigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
