Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
sterbe
du
sterbest
er/sie/es
sterbe
wir
sterben
ihr
sterbet
sie/Sie
sterben
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei gestorben
du
seiest gestorben; seist gestorben
er/sie/es
sei gestorben
wir
seien gestorben
ihr
seiet gestorben
sie/Sie
seien gestorben
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde sterben
du
werdest sterben
er/sie/es
werde sterben
wir
werden sterben
ihr
werdet sterben
sie/Sie
werden sterben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestorben sein
du
werdest gestorben sein
er/sie/es
werde gestorben sein
wir
werden gestorben sein
ihr
werdet gestorben sein
sie/Sie
werden gestorben sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
stürbe
du
stürbest; stürbst
er/sie/es
stürbe
wir
stürben
ihr
stürbet; stürbt
sie/Sie
stürben
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre gestorben
du
wärest gestorben
er/sie/es
wäre gestorben
wir
wären gestorben
ihr
wäret gestorben
sie/Sie
wären gestorben
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde sterben
du
würdest sterben
er/sie/es
würde sterben
wir
würden sterben
ihr
würdet sterben
sie/Sie
würden sterben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestorben sein
du
würdest gestorben sein
er/sie/es
würde gestorben sein
wir
würden gestorben sein
ihr
würdet gestorben sein
sie/Sie
würden gestorben sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [sterben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
