Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
trecke
du
treckest
er/sie/es
trecke
wir
trecken
ihr
trecket
sie/Sie
trecken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe getreckt
du
habest getreckt
er/sie/es
habe getreckt
wir
haben getreckt
ihr
habet getreckt
sie/Sie
haben getreckt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde trecken
du
werdest trecken
er/sie/es
werde trecken
wir
werden trecken
ihr
werdet trecken
sie/Sie
werden trecken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde getreckt haben
du
werdest getreckt haben
er/sie/es
werde getreckt haben
wir
werden getreckt haben
ihr
werdet getreckt haben
sie/Sie
werden getreckt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
treckte
du
trecktest
er/sie/es
treckte
wir
treckten
ihr
trecktet
sie/Sie
treckten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte getreckt
du
hättest getreckt
er/sie/es
hätte getreckt
wir
hätten getreckt
ihr
hättet getreckt
sie/Sie
hätten getreckt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde trecken
du
würdest trecken
er/sie/es
würde trecken
wir
würden trecken
ihr
würdet trecken
sie/Sie
würden trecken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde getreckt haben
du
würdest getreckt haben
er/sie/es
würde getreckt haben
wir
würden getreckt haben
ihr
würdet getreckt haben
sie/Sie
würden getreckt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [trecken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
