Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
überwache
du
überwachest
er/sie/es
überwache
wir
überwachen
ihr
überwachet
sie/Sie
überwachen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe überwacht
du
habest überwacht
er/sie/es
habe überwacht
wir
haben überwacht
ihr
habet überwacht
sie/Sie
haben überwacht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde überwachen
du
werdest überwachen
er/sie/es
werde überwachen
wir
werden überwachen
ihr
werdet überwachen
sie/Sie
werden überwachen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde überwacht haben
du
werdest überwacht haben
er/sie/es
werde überwacht haben
wir
werden überwacht haben
ihr
werdet überwacht haben
sie/Sie
werden überwacht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
überwachte
du
überwachtest
er/sie/es
überwachte
wir
überwachten
ihr
überwachtet
sie/Sie
überwachten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte überwacht
du
hättest überwacht
er/sie/es
hätte überwacht
wir
hätten überwacht
ihr
hättet überwacht
sie/Sie
hätten überwacht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde überwachen
du
würdest überwachen
er/sie/es
würde überwachen
wir
würden überwachen
ihr
würdet überwachen
sie/Sie
würden überwachen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde überwacht haben
du
würdest überwacht haben
er/sie/es
würde überwacht haben
wir
würden überwacht haben
ihr
würdet überwacht haben
sie/Sie
würden überwacht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [überwachen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
