Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verdränge
du
verdrängest
er/sie/es
verdränge
wir
verdrängen
ihr
verdränget
sie/Sie
verdrängen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verdrängt
du
habest verdrängt
er/sie/es
habe verdrängt
wir
haben verdrängt
ihr
habet verdrängt
sie/Sie
haben verdrängt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verdrängen
du
werdest verdrängen
er/sie/es
werde verdrängen
wir
werden verdrängen
ihr
werdet verdrängen
sie/Sie
werden verdrängen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verdrängt haben
du
werdest verdrängt haben
er/sie/es
werde verdrängt haben
wir
werden verdrängt haben
ihr
werdet verdrängt haben
sie/Sie
werden verdrängt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verdrängte
du
verdrängtest
er/sie/es
verdrängte
wir
verdrängten
ihr
verdrängtet
sie/Sie
verdrängten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verdrängt
du
hättest verdrängt
er/sie/es
hätte verdrängt
wir
hätten verdrängt
ihr
hättet verdrängt
sie/Sie
hätten verdrängt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verdrängen
du
würdest verdrängen
er/sie/es
würde verdrängen
wir
würden verdrängen
ihr
würdet verdrängen
sie/Sie
würden verdrängen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verdrängt haben
du
würdest verdrängt haben
er/sie/es
würde verdrängt haben
wir
würden verdrängt haben
ihr
würdet verdrängt haben
sie/Sie
würden verdrängt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verdrängen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
