Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
vernachlässige
du
vernachlässigest
er/sie/es
vernachlässige
wir
vernachlässigen
ihr
vernachlässiget
sie/Sie
vernachlässigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe vernachlässigt
du
habest vernachlässigt
er/sie/es
habe vernachlässigt
wir
haben vernachlässigt
ihr
habet vernachlässigt
sie/Sie
haben vernachlässigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde vernachlässigen
du
werdest vernachlässigen
er/sie/es
werde vernachlässigen
wir
werden vernachlässigen
ihr
werdet vernachlässigen
sie/Sie
werden vernachlässigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde vernachlässigt haben
du
werdest vernachlässigt haben
er/sie/es
werde vernachlässigt haben
wir
werden vernachlässigt haben
ihr
werdet vernachlässigt haben
sie/Sie
werden vernachlässigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
vernachlässigte
du
vernachlässigtest
er/sie/es
vernachlässigte
wir
vernachlässigten
ihr
vernachlässigtet
sie/Sie
vernachlässigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte vernachlässigt
du
hättest vernachlässigt
er/sie/es
hätte vernachlässigt
wir
hätten vernachlässigt
ihr
hättet vernachlässigt
sie/Sie
hätten vernachlässigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde vernachlässigen
du
würdest vernachlässigen
er/sie/es
würde vernachlässigen
wir
würden vernachlässigen
ihr
würdet vernachlässigen
sie/Sie
würden vernachlässigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde vernachlässigt haben
du
würdest vernachlässigt haben
er/sie/es
würde vernachlässigt haben
wir
würden vernachlässigt haben
ihr
würdet vernachlässigt haben
sie/Sie
würden vernachlässigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [vernachlässigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
