Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
vertrage
du
vertragest
er/sie/es
vertrage
wir
vertragen
ihr
vertraget
sie/Sie
vertragen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe vertragen
du
habest vertragen
er/sie/es
habe vertragen
wir
haben vertragen
ihr
habet vertragen
sie/Sie
haben vertragen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde vertragen
du
werdest vertragen
er/sie/es
werde vertragen
wir
werden vertragen
ihr
werdet vertragen
sie/Sie
werden vertragen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde vertragen haben
du
werdest vertragen haben
er/sie/es
werde vertragen haben
wir
werden vertragen haben
ihr
werdet vertragen haben
sie/Sie
werden vertragen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
vertrüge
du
vertrügest; vertrügst
er/sie/es
vertrüge
wir
vertrügen
ihr
vertrüget; vertrügt
sie/Sie
vertrügen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte vertragen
du
hättest vertragen
er/sie/es
hätte vertragen
wir
hätten vertragen
ihr
hättet vertragen
sie/Sie
hätten vertragen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde vertragen
du
würdest vertragen
er/sie/es
würde vertragen
wir
würden vertragen
ihr
würdet vertragen
sie/Sie
würden vertragen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde vertragen haben
du
würdest vertragen haben
er/sie/es
würde vertragen haben
wir
würden vertragen haben
ihr
würdet vertragen haben
sie/Sie
würden vertragen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [vertragen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
