Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verweise
du
verweisest
er/sie/es
verweise
wir
verweisen
ihr
verweiset
sie/Sie
verweisen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verwiesen
du
habest verwiesen
er/sie/es
habe verwiesen
wir
haben verwiesen
ihr
habet verwiesen
sie/Sie
haben verwiesen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verweisen
du
werdest verweisen
er/sie/es
werde verweisen
wir
werden verweisen
ihr
werdet verweisen
sie/Sie
werden verweisen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verwiesen haben
du
werdest verwiesen haben
er/sie/es
werde verwiesen haben
wir
werden verwiesen haben
ihr
werdet verwiesen haben
sie/Sie
werden verwiesen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verwiese
du
verwiesest
er/sie/es
verwiese
wir
verwiesen
ihr
verwieset
sie/Sie
verwiesen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verwiesen
du
hättest verwiesen
er/sie/es
hätte verwiesen
wir
hätten verwiesen
ihr
hättet verwiesen
sie/Sie
hätten verwiesen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verweisen
du
würdest verweisen
er/sie/es
würde verweisen
wir
würden verweisen
ihr
würdet verweisen
sie/Sie
würden verweisen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verwiesen haben
du
würdest verwiesen haben
er/sie/es
würde verwiesen haben
wir
würden verwiesen haben
ihr
würdet verwiesen haben
sie/Sie
würden verwiesen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verweisen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
