Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
welle
du
wellest
er/sie/es
welle
wir
wellen
ihr
wellet
sie/Sie
wellen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gewellt
du
habest gewellt
er/sie/es
habe gewellt
wir
haben gewellt
ihr
habet gewellt
sie/Sie
haben gewellt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde wellen
du
werdest wellen
er/sie/es
werde wellen
wir
werden wellen
ihr
werdet wellen
sie/Sie
werden wellen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gewellt haben
du
werdest gewellt haben
er/sie/es
werde gewellt haben
wir
werden gewellt haben
ihr
werdet gewellt haben
sie/Sie
werden gewellt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
wellte
du
welltest
er/sie/es
wellte
wir
wellten
ihr
welltet
sie/Sie
wellten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gewellt
du
hättest gewellt
er/sie/es
hätte gewellt
wir
hätten gewellt
ihr
hättet gewellt
sie/Sie
hätten gewellt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde wellen
du
würdest wellen
er/sie/es
würde wellen
wir
würden wellen
ihr
würdet wellen
sie/Sie
würden wellen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gewellt haben
du
würdest gewellt haben
er/sie/es
würde gewellt haben
wir
würden gewellt haben
ihr
würdet gewellt haben
sie/Sie
würden gewellt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [wellen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
