Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
berste
du
berstest
er/sie/es
berste
wir
bersten
ihr
berstet
sie/Sie
bersten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei geborsten
du
seist geborsten
er/sie/es
sei geborsten
wir
seien geborsten
ihr
seiet geborsten
sie/Sie
seien geborsten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bersten
du
werdest bersten
er/sie/es
werde bersten
wir
werden bersten
ihr
werdet bersten
sie/Sie
werden bersten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geborsten sein
du
werdest geborsten sein
er/sie/es
werde geborsten sein
wir
werden geborsten sein
ihr
werdet geborsten sein
sie/Sie
werden geborsten sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bärste
du
bärstest
er/sie/es
bärste
wir
bärsten
ihr
bärstet
sie/Sie
bärsten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre geborsten
du
wärest geborsten
er/sie/es
wäre geborsten
wir
wären geborsten
ihr
wäret geborsten
sie/Sie
wären geborsten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bersten
du
würdest bersten
er/sie/es
würde bersten
wir
würden bersten
ihr
würdet bersten
sie/Sie
würden bersten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geborsten sein
du
würdest geborsten sein
er/sie/es
würde geborsten sein
wir
würden geborsten sein
ihr
würdet geborsten sein
sie/Sie
würden geborsten sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [bersten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
