Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
dringe
du
dringest
er/sie/es
dringe
wir
dringen
ihr
dringet
sie/Sie
dringen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gedrungen
du
habest gedrungen
er/sie/es
habe gedrungen
wir
haben gedrungen
ihr
habet gedrungen
sie/Sie
haben gedrungen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde dringen
du
werdest dringen
er/sie/es
werde dringen
wir
werden dringen
ihr
werdet dringen
sie/Sie
werden dringen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gedrungen haben
du
werdest gedrungen haben
er/sie/es
werde gedrungen haben
wir
werden gedrungen haben
ihr
werdet gedrungen haben
sie/Sie
werden gedrungen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
dränge
du
drängest; drängst
er/sie/es
dränge
wir
drängen
ihr
dränget; drängt
sie/Sie
drängen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gedrungen
du
hättest gedrungen
er/sie/es
hätte gedrungen
wir
hätten gedrungen
ihr
hättet gedrungen
sie/Sie
hätten gedrungen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde dringen
du
würdest dringen
er/sie/es
würde dringen
wir
würden dringen
ihr
würdet dringen
sie/Sie
würden dringen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gedrungen haben
du
würdest gedrungen haben
er/sie/es
würde gedrungen haben
wir
würden gedrungen haben
ihr
würdet gedrungen haben
sie/Sie
würden gedrungen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [dringen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
