Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fliehe
du
fliehest
er/sie/es
fliehe
wir
fliehen
ihr
fliehet
sie/Sie
fliehen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei geflohen
du
seiest geflohen; seist geflohen
er/sie/es
sei geflohen
wir
seien geflohen
ihr
seiet geflohen
sie/Sie
seien geflohen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde fliehen
du
werdest fliehen
er/sie/es
werde fliehen
wir
werden fliehen
ihr
werdet fliehen
sie/Sie
werden fliehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geflohen sein
du
werdest geflohen sein
er/sie/es
werde geflohen sein
wir
werden geflohen sein
ihr
werdet geflohen sein
sie/Sie
werden geflohen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
flöhe
du
flöhest; flöhst
er/sie/es
flöhe
wir
flöhen
ihr
flöhet; flöht
sie/Sie
flöhen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre geflohen
du
wärest geflohen
er/sie/es
wäre geflohen
wir
wären geflohen
ihr
wäret geflohen
sie/Sie
wären geflohen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde fliehen
du
würdest fliehen
er/sie/es
würde fliehen
wir
würden fliehen
ihr
würdet fliehen
sie/Sie
würden fliehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geflohen sein
du
würdest geflohen sein
er/sie/es
würde geflohen sein
wir
würden geflohen sein
ihr
würdet geflohen sein
sie/Sie
würden geflohen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [fliehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
