Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verliere
du
verlierest
er/sie/es
verliere
wir
verlieren
ihr
verlieret
sie/Sie
verlieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verloren
du
habest verloren
er/sie/es
habe verloren
wir
haben verloren
ihr
habet verloren
sie/Sie
haben verloren
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verlieren
du
werdest verlieren
er/sie/es
werde verlieren
wir
werden verlieren
ihr
werdet verlieren
sie/Sie
werden verlieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verloren haben
du
werdest verloren haben
er/sie/es
werde verloren haben
wir
werden verloren haben
ihr
werdet verloren haben
sie/Sie
werden verloren haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verlöre
du
verlörest; verlörst
er/sie/es
verlöre
wir
verlören
ihr
verlöret; verlört
sie/Sie
verlören
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verloren
du
hättest verloren
er/sie/es
hätte verloren
wir
hätten verloren
ihr
hättet verloren
sie/Sie
hätten verloren
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verlieren
du
würdest verlieren
er/sie/es
würde verlieren
wir
würden verlieren
ihr
würdet verlieren
sie/Sie
würden verlieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verloren haben
du
würdest verloren haben
er/sie/es
würde verloren haben
wir
würden verloren haben
ihr
würdet verloren haben
sie/Sie
würden verloren haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [verlieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
