Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
webe
du
webest
er/sie/es
webe
wir
weben
ihr
webet
sie/Sie
weben
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gewoben; gewebt
du
habest gewoben; gewebt
er/sie/es
habe gewoben; gewebt
wir
haben gewoben; gewebt
ihr
habet gewoben; gewebt
sie/Sie
haben gewoben; gewebt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde weben
du
werdest weben
er/sie/es
werde weben
wir
werden weben
ihr
werdet weben
sie/Sie
werden weben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gewoben; gewebt
du
werdest gewoben; gewebt
er/sie/es
werde gewoben; gewebt
wir
werden gewoben; gewebt
ihr
werdet gewoben; gewebt
sie/Sie
werden gewoben; gewebt
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
wöbe; webte
du
wöbest; wöbst; webtest
er/sie/es
wöbe; webte
wir
wöben; webten
ihr
wöbet; wöbt; webtet
sie/Sie
wöben; webten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gewoben; gewebt
du
hättest gewoben; gewebt
er/sie/es
hätte gewoben; gewebt
wir
hätten gewoben; gewebt
ihr
hättet gewoben; gewebt
sie/Sie
hätten gewoben; gewebt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde weben
du
würdest weben
er/sie/es
würde weben
wir
würden weben
ihr
würdet weben
sie/Sie
würden weben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gewoben; gewebt haben
du
würdest gewoben; gewebt haben
er/sie/es
würde gewoben; gewebt haben
wir
würden gewoben; gewebt haben
ihr
würdet gewoben; gewebt haben
sie/Sie
würden gewoben; gewebt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [weben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
