Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gleiche
du
gleichest
er/sie/es
gleiche
wir
gleichen
ihr
gleichet
sie/Sie
gleichen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geglichen
du
habest geglichen
er/sie/es
habe geglichen
wir
haben geglichen
ihr
habet geglichen
sie/Sie
haben geglichen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde gleichen
du
werdest gleichen
er/sie/es
werde gleichen
wir
werden gleichen
ihr
werdet gleichen
sie/Sie
werden gleichen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geglichen haben
du
werdest geglichen haben
er/sie/es
werde geglichen haben
wir
werden geglichen haben
ihr
werdet geglichen haben
sie/Sie
werden geglichen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
gliche
du
glichest
er/sie/es
gliche
wir
glichen
ihr
glichet
sie/Sie
glichen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geglichen
du
hättest geglichen
er/sie/es
hätte geglichen
wir
hätten geglichen
ihr
hättet geglichen
sie/Sie
hätten geglichen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde gleichen
du
würdest gleichen
er/sie/es
würde gleichen
wir
würden gleichen
ihr
würdet gleichen
sie/Sie
würden gleichen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geglichen haben
du
würdest geglichen haben
er/sie/es
würde geglichen haben
wir
würden geglichen haben
ihr
würdet geglichen haben
sie/Sie
würden geglichen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [gleichen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
