Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
komme
du
kommest
er/sie/es
komme
wir
kommen
ihr
kommet
sie/Sie
kommen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei gekommen
du
seiest gekommen; seist gekommen
er/sie/es
sei gekommen
wir
seien gekommen
ihr
seiet gekommen
sie/Sie
seien gekommen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde kommen
du
werdest kommen
er/sie/es
werde kommen
wir
werden kommen
ihr
werdet kommen
sie/Sie
werden kommen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gekommen sein
du
werdest gekommen sein
er/sie/es
werde gekommen sein
wir
werden gekommen sein
ihr
werdet gekommen sein
sie/Sie
werden gekommen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
käme
du
kämest; kämst
er/sie/es
käme
wir
kämen
ihr
kämet; kämt
sie/Sie
kämen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre gekommen
du
wärest gekommen
er/sie/es
wäre gekommen
wir
wären gekommen
ihr
wäret gekommen
sie/Sie
wären gekommen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde kommen
du
würdest kommen
er/sie/es
würde kommen
wir
würden kommen
ihr
würdet kommen
sie/Sie
würden kommen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gekommen sein
du
würdest gekommen sein
er/sie/es
würde gekommen sein
wir
würden gekommen sein
ihr
würdet gekommen sein
sie/Sie
würden gekommen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [kommen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
