Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verleihe
du
verleihest
er/sie/es
verleihe
wir
verleihen
ihr
verleihet
sie/Sie
verleihen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verliehen
du
habest verliehen
er/sie/es
habe verliehen
wir
haben verliehen
ihr
habet verliehen
sie/Sie
haben verliehen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verleihen
du
werdest verleihen
er/sie/es
werde verleihen
wir
werden verleihen
ihr
werdet verleihen
sie/Sie
werden verleihen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verliehen haben
du
werdest verliehen haben
er/sie/es
werde verliehen haben
wir
werden verliehen haben
ihr
werdet verliehen haben
sie/Sie
werden verliehen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verliehe
du
verliehest
er/sie/es
verliehe
wir
verliehen
ihr
verliehet
sie/Sie
verliehen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verliehen
du
hättest verliehen
er/sie/es
hätte verliehen
wir
hätten verliehen
ihr
hättet verliehen
sie/Sie
hätten verliehen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verleihen
du
würdest verleihen
er/sie/es
würde verleihen
wir
würden verleihen
ihr
würdet verleihen
sie/Sie
würden verleihen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verliehen haben
du
würdest verliehen haben
er/sie/es
würde verliehen haben
wir
würden verliehen haben
ihr
würdet verliehen haben
sie/Sie
würden verliehen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verleihen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
