Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
ziehe
du
ziehest
er/sie/es
ziehe
wir
ziehen
ihr
ziehet
sie/Sie
ziehen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gezogen
du
habest gezogen
er/sie/es
habe gezogen
wir
haben gezogen
ihr
habet gezogen
sie/Sie
haben gezogen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ziehen
du
werdest ziehen
er/sie/es
werde ziehen
wir
werden ziehen
ihr
werdet ziehen
sie/Sie
werden ziehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gezogen haben
du
werdest gezogen haben
er/sie/es
werde gezogen haben
wir
werden gezogen haben
ihr
werdet gezogen haben
sie/Sie
werden gezogen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
zöge
du
zögest; zögst
er/sie/es
zöge
wir
zögen
ihr
zöget; zögt
sie/Sie
zögen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gezogen
du
hättest gezogen
er/sie/es
hätte gezogen
wir
hätten gezogen
ihr
hättet gezogen
sie/Sie
hätten gezogen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ziehen
du
würdest ziehen
er/sie/es
würde ziehen
wir
würden ziehen
ihr
würdet ziehen
sie/Sie
würden ziehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gezogen haben
du
würdest gezogen haben
er/sie/es
würde gezogen haben
wir
würden gezogen haben
ihr
würdet gezogen haben
sie/Sie
würden gezogen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [ziehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
