Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
grabe
du
grabest
er/sie/es
grabe
wir
graben
ihr
grabet
sie/Sie
graben
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gegraben
du
habest gegraben
er/sie/es
habe gegraben
wir
haben gegraben
ihr
habet gegraben
sie/Sie
haben gegraben
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde graben
du
werdest graben
er/sie/es
werde graben
wir
werden graben
ihr
werdet graben
sie/Sie
werden graben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gegraben haben
du
werdest gegraben haben
er/sie/es
werde gegraben haben
wir
werden gegraben haben
ihr
werdet gegraben haben
sie/Sie
werden gegraben haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
grübe
du
grübest; grübst
er/sie/es
grübe
wir
grüben
ihr
grübet; grübt
sie/Sie
grüben
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gegraben
du
hättest gegraben
er/sie/es
hätte gegraben
wir
hätten gegraben
ihr
hättet gegraben
sie/Sie
hätten gegraben
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde graben
du
würdest graben
er/sie/es
würde graben
wir
würden graben
ihr
würdet graben
sie/Sie
würden graben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gegraben haben
du
würdest gegraben haben
er/sie/es
würde gegraben haben
wir
würden gegraben haben
ihr
würdet gegraben haben
sie/Sie
würden gegraben haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [graben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
