Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
stoße
du
stoßest
er/sie/es
stoße
wir
stoßen
ihr
stoßet
sie/Sie
stoßen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gestoßen
du
habest gestoßen
er/sie/es
habe gestoßen
wir
haben gestoßen
ihr
habet gestoßen
sie/Sie
haben gestoßen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde stoßen
du
werdest stoßen
er/sie/es
werde stoßen
wir
werden stoßen
ihr
werdet stoßen
sie/Sie
werden stoßen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestoßen haben
du
werdest gestoßen haben
er/sie/es
werde gestoßen haben
wir
werden gestoßen haben
ihr
werdet gestoßen haben
sie/Sie
werden gestoßen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
stieße
du
stießest
er/sie/es
stieße
wir
stießen
ihr
stießet
sie/Sie
stießen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gestoßen
du
hättest gestoßen
er/sie/es
hätte gestoßen
wir
hätten gestoßen
ihr
hättet gestoßen
sie/Sie
hätten gestoßen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde stoßen
du
würdest stoßen
er/sie/es
würde stoßen
wir
würden stoßen
ihr
würdet stoßen
sie/Sie
würden stoßen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestoßen haben
du
würdest gestoßen haben
er/sie/es
würde gestoßen haben
wir
würden gestoßen haben
ihr
würdet gestoßen haben
sie/Sie
würden gestoßen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [stoßen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
